Žalm 130 je hlbokým vyjadrením náreku, nádeje a dôvery, inšpirovaným hlbokým vedomím Izraela o svojej hriešnosti a Božej milosti. Žalmista volá k Pánovi z hĺbky zúfalstva, uznávajúc vlastnú vinu a túžbu po odpustení. Napriek tomu potvrdzuje aj svoju dôveru v Božiu neochvejnú lásku a vykúpenie, očakávajúc svoju spásu s trpezlivosťou a vierou.
